V sobotu 10. novembra od 16:00 do 18:00 vás radi privítame na komentovanej prehliadke výstavy “BYŤ LESOM”. HELENA TÓTHOVÁ, autor, vám porozpráva o kontexte, v akom vystavené maľby vznikali, čo podnietilo ich vznik a ako prebiehala ich tvorba.
On Saturday 10th of November from 16:00 to 18:00 we would be pleased to welcome you at the critic discussion of the Exhibition “TO BE A FOREST”. HELENA TÓTHOVÁ, the author will tell you more about the context in which the paintings were created, what was the main motivation and how the realization of the art work took place.
Byť lesom
To be a forest
Napriek tomu, že sme fyzicky prítomní v lese, predsa zostávame iba jeho vonkajším pozorovateľom. Hoci dýchame naraz ten istý vzduch, nedeje sa to rovnakým spôsobom. Ľudské zákony pre prírodu nemajú platnosť a naše telo netvorí súčasť lesa, príroda ľudský zásah, ľudské bytie nepotrebuje ku svojej existencii – sme len návštevníkmi a my sme tí, ktorí les potrebujú.
Helenin les je vyčistený od ľudí, od áut, od svetského zla, nikto do jej bezpečného lesa nemôže vstúpiť. Nikto tam nebude rúbať stromy a žiadne zvieratko neuhynie. Zobrazuje väčšinou ihličnaté stromy, stromy bez koruny, a bez listov. Choré, oslabené, padnuté stromy sú človekom ignorované, ale tiež patria do lesa a ich inakosť v sebe nesie dramatickosť a so svojou vizuálnou odlišnosťou priamo vyzývajú, aby sme si ich všímali. Pokúša sa vytvárať vlastnú prírodu, ktorou môže manipulovať len ona a kde platia len jej zákony a pravidlá. Ide o bezpečné miesto, dosť bezpečné na to aby tam mohla odkryť vlastné neistoty. Jej fascinácia lesom nevedie k vernému preneseniu videnej skutočnosti na plátno, ale k vyvolaniu predstáv, dojmov a najmä sebeckej túžby prevtelenia sa do prírody s možnosťou ponechať si ľudskú myseľ.
In spite of being physically present in a forest, we still remain just his external observer. Even though we breathe the same air at one time, it is not happening in the same way. Human laws do not apply to nature and our body does not constitute a part of the forest, nature does not need human intervention, human being to its existence – we are just visitors and we are the ones that need the forest.
Helena’s forest is cleaned from people, from cars, from the worldly evil, nobody can enter into her safe forest. Nobody will cut trees there and no animal will die. Diseased, weaken, fallen trees are ignored by the human, but also belong to the forest, and their dissimilarity carries dramatic character inside, and with their visual distinctiveness they directly appeal to us to pay attention to them. She tries to create her own nature which only she can manipulate and where only her laws and rules apply. It is a safe place, safe enough that she can reveal her own insecurities there. Her fascination with the forest does not lead to an accurate transfer of the seen reality to the canvas, but to an evocation of visions, impressions, and mainly a selfish desire to reincarnate into nature with the possibility of retaining the human mind.
★
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Supported using public funding by Slovak Arts Council
Z grantového programu podporilo hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava
★
Ďakujeme za pitný režim značke EXCELENT!
#svojoucestou
Ďakujeme za krásne slová RÁDIU_FM!
#radiofm
★
Tešíme sa na vás!
We are looking forward to you!