EXHIBITOR ~ DOROTA SADOVSKÁ
EXHIBITION ~ 12+
CURATOR OF THE EXHIBITION ~ Lenka Sýkorová
MUSIC FOR THE EXHIBITION ~ Nina Rosa

Od 29. marca do 24. mája 2019 v ATELIERi XIII
From 29 March till 24 May 2019 in ATELIER XIII

LINK TO FACEBOOK EVENT

ARTIST’S PORTFOLIO

 

CURATORIAL TEXT FOR THE EXHIBITION

Dorota Sadovská je etablovanou slovenskou umelkyňou, ktorá sa pohybuje medzi médiami maľby, fotografie a performance. Je však bytostnou maliarkou, ktorá vedome pracuje s rešpektom maľby v kontexte histórie umenia. Doménou autorky, ktorá vstúpila na slovenskú scénu v 90. rokoch minulého storočia sa stalo ľudské telo, ktoré chápe z dvojitého uhla, ako hmotu, ale tiež v jeho personifikácii s daným modelom. Ďalšou rovinou interpretácie jej diela je hra s perspektívou a netradičným uhlom zobrazenia. Balansovanie medzi škaredosťou a krásou graduje pri portrétoch znázorňujúcich netradične zaklonené hlavy. Dorota Sadovská je autorkou, ktorá sa neustále vyvíja a reflektuje aktuálne formy súčasného umenia. Skúma inštalačné možnosti závesného obrazu, digitálnej fotografie a tela ako nositeľa rôznych performatívov. A tak sa v priebehu dvadsiatich rokov etablovala na slovenskej, ale aj medzinárodnej umeleckej scéne. Tvorbu posunula ako v rovine protikladov, kedy reflektuje dobro a zlo, digitálnu manipuláciu a ekológiu, ale predovšetkým je pre ňu typická reflexia sveta okolo seba. S tým je spojený i súčasný vystavený cyklus malieb 12+, ktorý zachycuje manželské páry zo slovenskej kultúrnej scény. Od roku 2008 autorka pracovala skoro až metódou sociologického prieskumu, kedy fotograficky zachycovala manželské páry. V dobe, kedy manželstvo strácalo spoločenský význam a kredit, musela svoje parametre rozšíriť zo strednej generácie na staršiu. Každopádne Dorota rozohráva hru so stereotypmi v médiu maľby, pre ktoré využíva fotografiu ako predlohu. S istou dávkou irónie skúma ženskosť, mužskosť a vzájomné manželské vzťahy. Tým, že parafrázuje tradičné oválne obrazy s manželskými portrétmi bežne umiestňované v spálňach nad posteľou, sa odkazuje k tradícii inštitútu manželstva. Súčasne si však opäť zvolila istý spôsob kritiky netypickými skoro profilmi. Je tu prítomný moment filozofickej meditácie, kedy sa manželské pohľady míňajú a pozerajú sa ďalej. Portrétovaných síce vidíme, rozoznávame, ale nedá sa s nimi nadviazať očný kontakt. Je tu opäť pre autorku typická provokácia a záujem o netradičný portrét a formát maľby. Vystavený maliarsky cyklus tiež prekračuje do priestoru a autorka vytvára akési hniezdo lásky, úcty a súžitia. Súčasne ide i o sebareflexiu, pretože do výstavy vstupujeme s pohľadom na portrét autorky s manželom.

Dorota Sadovská is an established Slovak artist, that is oscillating between the painting, photography and performance medium. However, she is essentially a painter that is consciously working with the respect of painting in the context of art history. The domain of the painter, that entered the Slovak scene in the 90s, has become the human body, which she understands from a double the angle, as matter but also in its personification with a certain model. Another level of interpretation of her work is a play with perspective and unusual angle of presentation. Balancing between ugliness and beauty escalates in portraits depicting unusually back-bended heads. Dorota Sadovská is an author who is constantly evolving and reflecting on the current forms of contemporary art. She explores installation options of a hanging picture, digital photography and body as a bearer of various performatives. This is how she has established herself in the Slovak as well as the international art scene in the last twenty years. She has moved her creation in a level of contradictions (when she reflects on good and evil), digital manipulation and ecology, but foremost, the reflection of the world around her is typical for her. The current exhibited cycle of paintings 12+, that captures married couples from the Slovak cultural scene, is linked to this as well. Since 2008, the author has worked almost by the methods of a sociological research as she has been photographically capturing married couples. In times when marriage was losing its social meaning and credit, she had to broaden her parameters from the middle-aged generation to the older one. Anyways, Dorota is starting a game with stereotypes in the medium of painting, for which she uses photography as a template. With a certain amount of irony, she explores femininity, masculinity and mutual marital relationships. By paraphrasing traditional oval pictures with marital portraits commonly placed in bedrooms upon the bed, she is referring to the tradition of the institute of marriage. Yet, at the same time, she again chose a certain form of criticism with the atypical almost profiles. A moment of philosophical meditation is present, when the marital looks miss each other and are looking further. Although we can see and recognize the portrayed, we cannot make eye contact with them. There is again the provocation and the interest in a non-traditional portrait and painting format, that are typical for the author. Exhibited painting cycle exceeds into space and the author creates a kind of a nest of love, respect and coexistence. At the same time, it is also a self-reflection because a we enter the exposition looking at the portrait of the author with her husband.

 

MUSIC FOR THE EXHIBITION

Počas výstavy Doroty Sadovskej môžete počuť set od NINY ROSA, MICHALA MIHOKA a ANTONÍNA DLAPU, ktorý je nahraný len pre ATELIER XIII.
During the exhibition of Dorora Sadovská you would be able to hear a music set by NINA ROSA, MICHAL MIHOK and ANTONÍN DLAPA recorded especially for ATELIER XIII.

 

360° VIEW