GUEST
ERIK ŠILLE
Výtvarná fascinácia Erika Šilleho (1978) už od jeho raných prác čerpá energiu zo zdrojov, ktoré neboli celkom bežné pre médium maľby, ale aj vďaka Šilleho výtvarným aktivitám sa v súčasnej slovenskej maľbe pomerne dobre udomácnili. To, že si Erik Šille rafinovane privlasňuje výrazové prostriedky, objekty, postupy a témy vlastné takzvanej konzumnej kultúre, pop-kultúre, či vizualite elektronických médií, je v početných textoch venovaných jeho práci jednoznačne identifikovaný atribút jeho individuálneho výtvarného jazyka. Na Šilleho plátnach bez veľkých problémov rozoznávame prvky, ktoré sú vlastné divokej a bujarej vizualite súčasnosti: komixu, animovanému filmu, internetu a počítačovým hrám, street artu, graffiti, tetovaniu, obalovému grafickému dizajnu, ikonografii reklamného a zábavného priemyslu, či politickej propagandy, až po dizajn sériovo vyrábaných plastických predmetov, zvyčajne hračiek. K neodmysliteľným charakteristickým atribútom Šilleho práce patrí rozprávanie príbehu prostredníctvom obrazu. Nositeľmi a agentmi príbehov sú zvyčajne rôzne zvieracie alebo komixové postavičky. Postavičky na Šilleho maľbách sa ocitajú v situáciách, ktoré sú takmer protikladné čistému a dokonalému svetu, do ktorého sú umiestňované, alebo – ak ide o citácie či nájdené predmety – z ktorého si ich autor vypožičal. Sú to situácie prinajmenšom chybné ak nie patologické. Z plátien na nás sála lepkavá sladkosť infantilnej naivity, detinskej pseudočistoty a kašírovanej harmónie dobre nalíčeného sveta, ktorá svojim jasom zatieňuje krutosť, surovosť, brutalitu a perverznosť zobrazovaných situácií alebo rozprávaných príbehov.
The artistic fascination of Erik Sille (1978) has, since his early work, drawn energy from sources that were not quite common for the medium of painting, but thanks to Šille’s art activities, the contemporary Slovak painting was quite well documented. The fact that Erik Sille rationalizes the means of expression, the objects, the processes and the themes characteristic to consumer culture, pop culture or the visuals of the electronic media is in the numerous texts devoted to his work the uniquely identified attribute of his individual art language. On Sille’s canvas, we recognize the elements that are the wild and brazen visuals of the present: comic, animated film, internet and computer games, street art, graffiti, tattoo, graphic design, iconography of the advertising and entertainment industry, or political propaganda after the design of mass-produced plastic objects, usually toys. The inalienable attribute of Shille’s work is to tell the story through an image. Bearers and storytelling agents are usually different animal or comic characters. Figurines on Shille’s paintings are in situations that are almost opposite to the pure and perfect world they are placed in, or, in the case of quotations or found objects, from which their author has lent them. These are, at least, faulty, not pathological. From the canvas glows on us sticky sweetness of the infantile naivety, deceptive pseudo-purity, and the masked harmony of a well-made world that brightens the cruelty, brutality, and perverseness of the displayed situations or narrative stories.