EXHIBITOR ~ IVANA ŠÁTEKOVÁ
EXHIBITION ~ HORE HAJL DOLE HAJL
CURATOR OF THE EXHIBITION ~ Omar Mirza
MUSIC FOR THE EXHIBITION ~ DJ VEC
Od 17. marca do 12. mája 2017 v ATELIERi XIII
From 17 March till 12 May 2017 in ATELIER XIII
CURATORIAL TEXT FOR THE EXHIBITION
Kto nehajluje, nie je Slovák, hop hop hop!
„Žena je len vecheť oproti mužovi.“ – „Psovi, keď spí, Cigánovi, keď sľubuje a žene, keď plače never.“ – „Kde kresťan kostol vystaví, tam čert so židom krčmu pristavuje.“ – „Cigáň iba vtedy pravdu povie, keď sa pomýli“.
Nie, toto nie sú „hejty“ z facebooku. Sú to staré slovenské príslovia. Podľa slovníkovej definície je príslovie „zhustený výraz ľudovej múdrosti s obrazným rázom a poučným zámerom.“ Zdá sa, že „tradičné hodnoty“ ako xenofóbia, šovinizmus, mizogýnia, rasizmus či antisemitizmus sú v našej spoločnosti zakorenené omnoho hlbšie, než by sme si chceli pripustiť. Ak totiž podobné výroky považujeme za ľudové múdrosti, niet divu, že do parlamentu volíme fašistov a z utečencov máme hysterický strach napriek tomu, že tu takmer žiadni zostať nechcú.
Ivana Šáteková vo svojej tvorbe na túto ošemetnú problematiku reaguje inak, ako by sme čakali. Nemoralizuje a nesúdi, ale neduhy spoločnosti komentuje s pre ňu typickým nadhľadom. Pomocou odkazov na naše tradície naznačuje, že sme sa za tie storočia ďaleko neposunuli, keďže dokážeme neustále živiť a šíriť rôzne mýty, napríklad o typickej pohostinnosti a srdečnosti slovenského národa.
V komornom priestore bratislavského ATELIERu XIII prezentuje Ivana Šáteková výber zo svojich najnovších prác. Cyklus Hore hajl, dole hajl, podľa ktorého dostala výstava názov, nekompromisne ukazuje odvrátenú stranu zidealizovaných predstáv o nás samých. Vychádza pritom z takzvaných „šopornianských výšiviek“, akýchsi folklórnych komiksov, zobrazujúcich motívy z každodenného života dedinského ľudu, ktoré sú popri bábikách zo šúpolia obľúbenými suvenírmi zahraničných turistov (o zmýtizovanej tradičnosti niektorých oblastí „ľudovej“ tvorivosti svedčí fakt, že tieto výšivky, ako aj šúpolienky vznikli až v 20. storočí a zásluhu na ich rozšírení má najmä ÚĽUV). Šáteková vo svojich výšivkách demaskuje slovenskú selanku a zasadzuje ju do súčasnosti. Insitné postavičky odeté v krojoch nie sú zobrazené pri idylických vidieckych činnostiach, ale v scénach domáceho násilia, pri hajlovaní, gamblovaní, húlení, konšpirovaní alebo pri nakupovaní v hypermarketoch. Výšivky sú nainštalované v rámoch tak, aby sme ich mohli vidieť aj z ich zadnej, „odvrátenej“ strany. Autorka tým sebaironicky priznáva, že toto remeslo bohvieako neovláda – napriek očakávaniu, že ako žena bude v ručných prácach zručná.
Druhou sériou predstavenou na výstave sú gvaše na papieri s názvom Gvašáky. Zdrojom inšpirácie pre tieto maľby sú knihy Vojtecha Majlinga, ktorý sa venuje výskumu ľudových zvykov a remesiel na Slovensku. Šáteková si diverzne a bez ostychu privlastňuje jeho autentické fotografické zábery rôznych zvykov a udalostí, ako napríklad svadieb. Pri ich premaľúvaní mení niektoré detaily, čím sa výjavy dostávajú do nečakaných súvislostí, v ktorých sa prepája čierny humor s ironizujúcou kritikou.
Adolf Peter Záturecký sa v 19. storočí zaoberal zbieraním slovenskej ľudovej slovesnosti, odborne roztriedil vyše 13 000 prísloví a ich variantov, niektoré z nich ste si mali možnosť prečítať v úvode. Interaktívna multimediálna inštalácia Slovák som a Slovák budem!, ktorá vznikla v technickej spolupráci s Ivanom Klimom, vyberá z týchto prísloví najväčšie „perly“ a pomocou nich robí z návštevníkov a návštevníčok galérie pravých, roduverných Slovákov a Slovenky. Pre pánov je pripravený klobúk a pre dámy čepiec. Keď si ich nasadia, nasníma ich kamera, následne sa na obrazovke objavia odetí v kroji a počítačový program k návštevníkom priradí niektoré z prísloví.
Nadpis tohto textu je parafrázou pokriku pri náruživom povzbudzovaní „našich chlapcov“ v hokeji alebo vo futbale. Dúfajme, že z provokatívnej slovnej hračky sa nikdy nestane oficiálne heslo niektorej z parlamentných strán. Zaujímavé bude sledovať prípadné negatívne reakcie na túto výstavu na internete. Verme, že zapadnú virtuálnym prachom kyberpriestoru a nestanú sa budúcimi prísloviami – svedkami našej „ľudovej múdrosti“ – ktoré tu zanecháme pre ďalšie generácie.
Autor textu a kurátor výstavy: Omar Mirza