LINK TO FACEBOOK EVENT

 

PORTFOLIO OF IVANA ŠÁTEKOVÁ

Podcast with Ivana

Prices of the artworks – Ivana Šáteková

CURATORIAL TEXT FOR THE EXHIBITION

Čím bližšie k srdcu, tým je vraj modrina väčšia. Spočiatku ružová, fialová či purpurová sa počas niekoľkých dní mení na tmavomodrú, neskôr ozelenie až sa napokon zafarbí do hnedožlta.

Modriny pripomínajú rozpité akvarelové škvrny či náhodné tušové machule. Krvné podliatiny však nevznikajú náhodou. Sú to následky úrazov, vnútorných poškodení a tráum. Rán, ktoré čas ani mlčanie nezahoja. Činov, ktoré mali ostať skryté. Stopy na koži i na duši.

Niekedy sa traumatické zážitky dostanú hlboko pod kožu a ovplyvnia život na dlhé roky. Ivana Šáteková pre šikanu a ponižovanie zo strany vysokoškolského pedagóga celé desaťročie nemaľovala. Začala vyšívať, robiť objekty, medzičasom sa však k maľbe vrátila. Na výstave v ATELIERi XIII predstavuje najnovšiu tvorbu, ktorá je výsledkom postupného vývoja a spájania rôznych výtvarných médií a jej obľúbených formálnych i obsahových motívov.

Ľudovú tvorivosť strieda retro estetika. Maľba splýva s výšivkou. Dečky, obrusy a taniere nájdené v babičkinej truhlici či na blšáku sú odkazmi na rodinný stôl, za ktorý si v nedeľu sadáme a pri ktorom sa po zvyšok týždňa hádame. Fotografie, pohľadnice, listy a iné dokumenty sprítomňujú minulosť. Fragmenty vlastnej rodinnej histórie sa miešajú s tušenými príbehmi neznámych ľudí. Domáce násilie, alkoholizmus, pyrománia. Vedieť menej je viac. Ivana nám „nenakladá“ tak jednoznačne ako v minulosti – náznaky sú univerzálnejšie.

Výstava hovorí o traumách, o ktorých sa v dobrých rodinách predsa nehovorí. O toxických vzťahoch mužov a žien, kde sa z obete stáva páchateľ – a naopak… Veď si za to môže aj tak sama!

Autor textu: Omar Mirza

The closer to the heart, the bigger the bruise. Initially pink or purple changes to dark blue over a few days, then green and finally it turns brown-yellow.

Bruises resemble scattered watercolor stains or random ink blots. However, blood bruises do not happen by accident. They are the consequences of injuries, internal damage and trauma. Wounds that neither time nor silence can heal. Actions that should have remained hidden. Traces on the skin and on the soul.

Sometimes, traumatic experiences get deep under the skin and affect a person’s life for many years. Due to bullying and humiliation by a university teacher, Ivana Šáteková stopped painting for a whole decade. She began embroidering, creating objects, but in the meantime she returned to painting. At the exhibition in ATELIER XIII, she presents her latest work, which is the result of gradual development and combination of various media and her favorite formal and content motifs.

Folk creativity alternates with retro aesthetics. Painting merges with embroidery. Placemats, tablecloths and plates found in grandma’s chest or on a flea market are references to the family table, where we sit on Sundays and argue for the rest of the week. Photographs, postcards, letters and other documents bring the past to life. Fragments of one’s family history are mixed with suspected stories of unknown people. Domestic violence, alcoholism, pyromania. Knowing less is more. Ivana does not “impose” on us as unambiguously as in the past – the hints are more universal.

The exhibition talks about traumas that are not talked about in good families. About toxic relationships between men and women, where the victim becomes the perpetrator – and vice versa… She’s to blame anyway!

Author of the text: Omar Mirza

 

 

360° VIEW