EXHIBITOR ~ LUCIA DOVIČÁKOVÁ
EXHIBITION ~ #SOMETHINGSWRONG
CURATOR OF THE EXHIBITION ~ Marek Kuchár
MUSIC FOR THE EXHIBITION ~ FALLGRAPP
Od 2. júna do 11. augusta 2017 v ATELIERi XIII
From 2 Juny till 11 August 2017 in ATELIER XIII
CURATORIAL TEXT FOR THE EXHIBITION
Samostatná výstava jednej z najvýznamnejších slovenských maliarok v súčasnom kontexte Lucie Dovičákovej predstavuje jej najaktuálnejšie práce z obdobia posledných dvoch rokov. Jedná sa však o vôbec prvú “čiernobielu” výstavu, gros ktorej tvoria figurálne kresby vytvorené technikou monotypie, doplnené o formálne i významovo korešpondujúce akvarely. V jednom priestore je tak možné vidieť “papierové” práce. Tvorba Lucie Dovičákovej už od jej študijných čias nesie prvky príkrej, no zároveň ironicky podfarbenej “recenzie” ženských stereotypov. Okrem odľahčenej kritiky “do vlastných radov” poukazuje aj na žensko-mužské vzťahy. Prezentované diela v kontexte autobiografického a súbežne umeleckého vývinu autorky (žena ako symbol krásy, žena umelkyňa, žena matka, žena manželka/partnerka atď.) – odkazujú k aktuálnemu statusu Dovičákovej, u ktorej aj po splnení si spoločenských “povinností” stále nedochádza k zadosťučineniu, ale ostáva znepokojivý pocit – #somethingswrong. Názov výstavy je hashtagom, ktorý autorka používala častokrát ako jeden z krátkych do-komentujúcich prvkov k dielam zverejňovaných na sociálnych sieťach. Virtuálny priestor sa pre Luciu stal na určitú dobu (z dôvodu “separácie” spôsobenej starostlivosťou o dieťa) novým, dočasným svetom, ktorý zároveň plnil aj sebaprezentačnú funkciu (napr. v podobe online galérie). Práve “selfpromo” tvorí jednu z tém koncepcie výstavy. Séria deviatich nikdy nepublikovaných “selfíčok” ponúka v médiu monotypie
oveľa viac intímny vhľad než prvoplánový lascívny pohľad v rámci aktuálnej témy – sebaobjektivizácie prostredníctvom internetu. Rovnako ako v minulosti sa tak aj teraz stretávame s motívom autoportrétu. Ako pomerne nový prvok sa tu objavuje “iná poloha” nazerania na mužské pokolenie a taktiež jeho častejšie zobrazenie. S výnimkou jednej práce sú však všetky zmienky o mužoch skôr súčasťou vzťahového zobrazenia. Signifikantným motívom aj naďalej ostáva žena a jej multiplicitná pozícia v spoločnosti. Pre nedávne obdobie dominantný motív matky postupne ustupuje, nahrádza ho fáza “postmaterstva” v zmysle fyzickej i mentálnej vyprázdnenosti. Prezentované sú však aj “klasické” témy ako: sumbisivita a dominancia vo vzťahoch, dokonalá predloha ženy či ustarostená žena v domácnosti. Hashtag #somethingswrong možno chápať ako cudzorodý detail zobrazený pri zdanlivo príjemných veciach či bežných situáciách. #somethingswrong má v dielach Dovičákovej bipolárne pôsobenie; v intenciách jej predchádzajúcej tvorby je to niečo, čím Lucia aj s nemalou dávkou humoru narúša “pokojné vody” tabuizovaných tém, zároveň sa však jedná o niečo znepokojujúce a pomerne obsažne zodpovedajúce jej vnímaniu reality. Something is wrong sa tak javí, ako charakteristické a v ambivalentných variáciách príznačné pomenovanie niečoho “nevysloviteľného”, v jej dielach skôr tušeného, než videného – niečoho, čo úplne nevieš / nechceš prijať. Napriek tomu, že by sa z vyššie uvedeného mohol navodiť pocit bezútešnosti je možné sa domnievať, že práve otváraním pálčivých tém v jej živote preukazuje Dovičáková odmietavý postoj k rezignácii, k prispôsobeniu sa a prostredníctvom tvorby neustále hľadá rovnováhu medzi vonkajším a vnútorným svetom.
Autor textu a kurátor výstavy: Marek Kuchár
This Solo exhibition is of one of the most significant Slovak painters of the current context, Lucia Dovičáková presents her art work of the last two years. It is the first black and white exhibition which consists forms of figural drawings created by monotype technique complemented by formal and meaningful watercolors. The creation of Lucie Dovičáková, since her study time contained strong elements, but at the same time was colored ironically with ‘review’ of female stereotypes. Besides the light – hearted criticism, She has pointed out the relationship between female
and male ‘in her own turn’. The presented works in the context of autobiographic and equal artistic development of the author (woman – as symbol of beauty, as female artist, as a woman as a mother, woman as wife and as a partner). – they refer to the current status of the artist expressed in hashtag #somethingswrong in which even after fulfilling the social “duties” there is no satisfaction, and unfulfilling feeling remains. The name of the exhibition is a “hashtag” that has been used as one of the first name tag elements (comments) from her works published on the social networks. The virtual space for Lucia has become a new temporary world for some time due to “separation” with the child care, which also fulfilled the self – presentation function (eg. in the form of an online gallery). “Selfpromo” is one of those that present one of the concepts of the exhibition. The series of nine unpublished “self-titles” offers even much more intimate look in the monotype media than the original, lascivious view within the current theme of self-objectification through the Internet. Now we are experiencing the self-portraiture theme in the same time as in the past. A new way and a new insight of men and of what is male appears. Except one, all the works about men are representing relationships. A significant theme is the complex and multiple position of the woman in the society; the theme of the mother slowly disappears, showing the “post – motherhood” and its emptiness, both physical and mental. However, also the “classic” themes are represented, such as the submissive one and the dominant one in the relationship, the perfect woman housewife that is always worried. The hashtag #somethingswrong is an outside detail for things that seem pleasant and has a double meaning in Dovičák’s work. With a certain amount of humor, the peaceful taboo themes are touched, there is something surprising, but it is her perception of the reality. “Something is wrong” is ambiguous, two – faced, impossible to describe, you can suspect but you cannot really see it, know it, or accept it. Despite the fact that what is mentioned above can provoke the feeling of hopelessness we can consider that with the opening of controversial issues in her life Dovičák shows her rejection attitude towards resignation and adaptation and through her creation she constantly seeks a balance between the external and the inner world.
The author of the text and curator of the exhibition: Marek Kuchár