EXHIBITOR ~ LUCIA OLEŇOVÁ
EXHIBITION ~ CORPUS ANIMA
CURATOR OF THE EXHIBITION ~ Martina Ivičič
MUSIC FOR THE EXHIBITION ~ Walter Schnitzelsson
Od 11. októbra do 6. decembra 2019 v ATELIERi XIII
From 11 October till 6 December 2019 in ATELIER XIII
Prices of the artworks – Lucia Oleňová
CURATORIAL TEXT FOR THE EXHIBITION
Lucia Oleňová sa úspešne etabluje v rámci nastupujúcej generácie slovenskej maľby. V ranej tvorbe sa venovala primárne maľbe, v ktorej aplikovala abstraktnú lineárnosť v ploche.
V súčasnom období posúva maľbu do ďalších vývojových fáz prostredníctvom performancie. Jej tvorba by sa nadnesene mohla označiť ako obdobie „pred Bruselom“ a „po Bruseli“. Ročné pôsobenie na Academie Royale Des Beaux-Arts bolo výrazným medzníkom, ktorý jej umožnil komplexnejší pohľad na maľbu. Tvorba Lucie Oleňovej prechádza vývojovými fázami, v ktorých sa dá zaznamenať až filozofická úvaha o pozícií, funkcii a potrebe súčasnej maľby. Dá sa vnímať aj v kontexte prehodnocovania (nielen umeleckej) produkcie a jej dôsledkov v dobe antropocénu.
Maľba sa pre autorku stáva nástrojom a stanoviskom, nie výsledným dielom. Vzťah autorky k médiu maľby vystihujú pojmy ako transformácia a procesuálne morfovanie.
Vychádza pritom z pozorovania prírodných štruktúr a princípov. V zmysle goetheovskej morfológie autorka pretavuje tieto postrehy do akvarelových štúdií. Repetitívne ťahy štetcom v jej akvarelových textúrach sa menia do biomorfných tvarov v podobe zošívaných objektov.
V tomto prístupe Oleňová metaforicky kopíruje ontogenézu obrazu ako organizmu. Zrod, vývoj, repetícia, zánik či deštrukcia, ktorá dáva vzniknúť opäť niečomu novo-vytvorenému.
Záujem o skúmanie anatómie ľudského tela ju privádza až k zámernej dekonštrukcií celej kompozície, aby ju mohla opätovne mýticky oživiť. Transplantuje maľbu do objektu pripomínajúceho anatómiu kostry človeka. Corpus Anima môže byť miestom alebo schránkou, do ktorej sa inkarnovala substancia pôvodného obrazu.
Aktom umeleckej performancie nanovo otvára stále aktuálnu otázku aury umeleckého diela a jeho neopakovateľnosti. V kontexte súčasnej umeleckej meta-tvorby v prostredí digitálnych médií je šitie ako najstaršia remeselná zručnosť jasnou autorskou výpoveďou.
Autorka textu a kurátorka výstavy: Martina Ivičič
Lucia Oleňová has been successfully establishing within the upcoming generation of Slovak painting. In her early work, she dedicated herself primarily to painting, to which she applied the abstract linearity of a surface.
Nowadays, she moves the painting to the next development stages through performance. Her creative work could be called as the „before Brussels“ and „after Brussels“ period. Her year-long activity at Academie Royale Des Beaux-Arts was a major milestone, which allowed her to see painting in bigger complexity. Lucia Oleňová’s creation has been going through development phases, in which one can detect even a philosophical reflection on a position, function and need of contemporary painting. It can be also perceived in a context of re-evaluation of (not only art) production and its consequences in the anthropocene era.
Painting has become a tool and an attitude for the author, not a final piece. The author’s relationship to the painting medium is described in terms such as transformation and process morphing.
Her work is based on an observation of natural structures and principles. In the sense of Goethe’s morphology, the author transforms these observations into aquarelle studies. Repetitive brush strokes in her aquarelle textures are changing into biomorphic shapes in a form of sewed objects.
In this approach, Oleňová is metaphorically copying the ontogenesis of a picture as an organism. Birth, development, repetition, extinction or destruction, which again gives rise to something newly-created.
An interest in exploring the anatomy of a human body leads her to the intentional deconstruction of the whole composition, so she can mythically revive it again. She transplants the painting into an object resembling the anatomy of a human skeleton. Corpus Anima can be a place or a receptacle, into which the substance of the original image was incarnated.
By the act of an art performance, she reopens a still present question of an artwork’s aura its unrepeatability. Sewing as the oldest craftsmanship is in the context of contemporary art meta-creation in the digital media environment a clear authorial statement.
Author of the text and the curator of the exhibition: Martina Ivičič
Počas výstavy Lucie Oleňovej môžete počuť set od WALTER SCHNITZELSSON, ktorý je nahraný len pre ATELIER XIII
During the exhibition of Lucia Oleňová, you can hear a music set by WALTER SCHNITZELSSON recorded only for ATELIER XIII
❤
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Supported using public funding by Slovak Arts Council
Z verejných zdrojov podporila Nadácia mesta Bratislavy
Supported using public funding by Bratislava City Foundation
