EXHIBITOR ~ MATÚŠ LÁNYI
EXHIBITION ~ ČO BY MOHLA MAŤ OBLEČENÉ PÁPEŽOVA MANŽELKA? / WHAT COULD THE POPE’S WIFE WEAR?
MUSIC FOR THE EXHIBITION ~BILLY BARMAN
Od 1. decembra 2017 do 12. januára 2018 v ATELIERi XIII
From 1 December 2017 till 12 January 2018 in ATELIER XIII
ARTIST’S PORTFOLIO
Názov výstavy Matúša Lányiho “Čo by mohla mať oblečené pápežova manželka?” nám napovedá, akým spôsobom môžeme dešifrovať kód autorovho prístupu k citlivej téme funkcie a schopnosti súčasného človeka porozumieť atribútom inštitúcie kresťanskej cirkvi. V širšom význame môžeme považovať cirkevnú službu za formu verejnej služby komunite alebo spoločnosti.
Ak sa však pokúsime kriticky formulovať otázku kým je táto služba poskytovaná, ako veľký je jej prospech a komu je určená, tak sa ocitneme v liberálnom diskurze o ekonomickej cene tejto komodity, o slobode, rodovej tolerancii a zároveň rastúcej intolerancii voči dogmatizmu. Matúš Lányi syntetizuje tieto odporujúce veličiny. Dogmu, ako nemennú a posvätnú interpretáciu cirkevného svetonázoru konfrontuje s prirodzenou spoločenskou obhajobou nevyhnutnej ľudskej potreby odpútať sa od zväzujúcich kultúrnych konvencií. Premieňa kresťanské symboly
a liturgické predmety na ozdoby predmetov úžitkovej potreby. Tým ich desakralizuje, zbavuje pôvodnej funkcie, no zároveň ich „povyšuje“ na atraktívne značky – reklamné brandy moderného života. Zamieňa definíciu ich duchovnej hodnoty za hmotnú trhovú hodnotu. Stávajú sa intenzívnejšou súčasťou neohraničenej každodennosti a úcty už len k simulakru. Ale to vôbec nevadí. Otázka, čo by teda mohla mať oblečené manželka pápeža? alebo aká by bola jej spoločenská úloha, je samozrejme ironická, no ovplyvňuje našu intuíciu a navodzuje nové otázky a predstavy v celej šírke témy cirkvi a jej dogiem. Matúš Lányi vo svojich maľbách premieňa mitru, slúžiacu ako pokrývka hlavy pápeža, či biskupov počas obradov, na dámske bikiny s emblémom Baránka Božieho – symbolu dokonalej a najvyššej obete za hriech. Iné bikiny tvorí výplet z krucifixov, ktorý možno deklaruje empatiu nositeľky voči utrpeniu spasiteľa a možno len sympatie k virtuálnemu hrdinovi. Rovnako krucifixom zdobí basketbalové topánky, čím porovnáva športový rituál hry s tým náboženským. A napokon pokrývku hlavy pápeža nahrádza šiltovkou ako signálom vypočutia túžby spoločnosti po ústretovosti tradičnej pevnej inštitúcie cirkvi alebo jej premeny na atraktívnejšiu formu, možno subkultúru, bez piedestálu hlásateľa absolútnej pravdy.
The name of Matthew Lányi’s exhibition “What the wife of the Pope could wear?” is telling us how we can decrypt the author’s code of access to the sensitive subject of the function and the ability of the contemporary man to understand the attribute of the institution of the Christian church. In a wider context we can consider church service as a form of public service to the community or society. However, if we try to critically formulate the question till this service is provided, how great is its benefit and who it is intended for, we find ourselves in a liberal discourse about the economic price of this commodity, about freedom, gender tolerance, and growing intolerance to dogmatism. Matúš Lányi synthesizes these opposing variables. Dogma, as the immutable and sacred interpretation of the Church’s worldview, is confronted with the natural social defense of the necessary human need to abstain from the binding cultural conventions. The transformation of Christian symbols and liturgical objects for ornaments of objects of utility needs. This way he deprives them of the original function, but at the same time “promotes” them to attractive brands – advertising brandy of modern life. It changes the definition of their spiritual value as material market value. They become a more intense part of the unlimited everyday life and in deference to the simulacrum. But it does not matter. The question, “what could be dressed the wife of the Pope?” or what would her social role be is of course, ironic, but it affects our intuition and raises new questions and ideas across the breadth of the subject of the Church and its dogma. In his paintings, Matúš Lányi will transform the mitra, serving as the head cover of the pope or the bishops during the ceremonies, to the women’s bikini with the emblem of the Lamb of God – the symbol of the perfect and the highest sacrifice for sin. Other bikinis make up a ring of crucifixes, which can be declared as the wearer’s empathy towards the suffering of the savior, and perhaps only sympathy for the virtual hero. Likewise, the crucifix is decorated with basketball shoes, comparing the sport ritual of the game with the religious. Finally, the cover of the pope is replaced by the cap, as a signal to hear the company’s desire for the taste of the traditional solid institution of the church, or its transformation into a more attractive form, possibly a subculture, without a pedestal of the announcer of absolute truth.
Počas výstavy Matúša Lányiho môžete počuť set od hudobnej skupiny BILLY BARMAN, ktorý je nahraný len pre ATELIER XIII.
During the exhibition of Matúš Lányi you would be able to hear a music set by the band BILLY BARMAN recorded espacially for ATELIER XIII.