LINK TO FACEBOOK EVENT

PORTFOLIO OF VIKI KOLLEROVÁ

Podcast with Viki

Prices of the artworks – Viki Kollerová

 

CURATORIAL TEXT FOR THE EXHIBITION

Kameň ako pomaly sedimentovaný čas. Lom ako miesto, do ktorého špecifického časopriestoru agresívne zasiahol človek, aby z neho vyťažil v čo najkratšom čase čo najviac materiálu. Odpáliť, nalámať, naložiť, odviezť, spracovať, opustiť. Turisticky neveľmi atraktívna prírodná pamiatka, lom na okraji Bratislavy, odráža hybridizáciu prírodného s umelým prostredníctvom nenávratných zmien po ľudských zásahoch v rámci štruktúry tohto bohatého náleziska granodioritu.

Fotografka Viki Kollerová reflektuje na viacero rovín privlastnenia si tohto priestoru — na agresívnu ťažbu v minulosti, strach zo súčasného samozvaného strážcu zanechávajúceho výhražné odkazy v okolí, ale predovšetkým na svoje dočasné intervencie, v ktorých lom neinvazívne osídľuje vlastným telom. Kollerová po prvýkrát fotí ucelenejšiu sériu v plenéri na Slovensku, kde má divokosť o.i. podobu potagovaného skalného previsu. Odlišné kvality do jej fotografií prináša tunajšie dramatické svetlo — predovšetkým pri modulácii tela a okolia. Podprahovo znepokojujúce ostáva práve narúšanie prirodzených cyklov tohto miesta, nesúlad v prežívaní jeho rôznych časovostí. Ticho, ktoré láme každé stupnutie na vetvičku či zanadávanie po potknutí sa o zabudnuté betónové závažia obrastené machom. Kollerovej prerastanie a načúvanie krajine je v tomto prípade plné paradoxov: je láskavé, ale aj plné vnútorného napätia, sprostredkúva humorné aj zádumčivé kompozície. Jej fotografie sú starostlivo naplánovanými momentkami, z ktorých vyžaruje atmosféra zlomu, narušenia, ale aj snahy o prehĺbenie, precítenie, vtelenie sa do nevyspytateľného lokálneho mikrokozmu, ktorý do seba prijal všetko navláčené z okolia a pritom nestratil nič na svojej majestátnosti.

Autorka textu: Miroslava Urbanová

Stone as a slowly sedimented time. Quarry as a place with a peculiar space-time, which has been aggressively affected by man, in order to extract as much material as possible in the shortest possible time. Detonate, break, load, take away, process, abandon. The natural monument on the outskirts of Bratislava is not exactly an attractive tourist spot. It reflects the hybridization of the natural and the artificial through irreversible changes caused by human intervention in the structure of this rich granodiorite source.

Photographer Viki Kollerová reflects upon multiple levels of appropriation of this space — on aggressive mining in the past, fear of the local self-proclaimed guardian, leaving threatening messages in the area, but above all on her temporary interventions, in which she non-invasively inhabits the quarry with her own body. For the first time, Kollerová is photographing a more consistent series in the open air in Slovakia, where the wilderness has a form of a steep cliff sprayed with tags. The local dramatic light brings a different characteristic to her photographs — particularly shaping the body and the surroundings. Disruption of natural cycles of this place and the discrepancy in experiencing its different temporalities remain subliminally disturbing. Every step on a dry branch or swearing after tripping over some forgotten concrete weights overgrown with moss now breaks the silence. Kollerová’s regarding and interweaving with the landscape is this time full of paradoxes: it is kind, but also permeated with inner tension, mediating both humorous and pensive compositions. Her photographs are carefully planned snapshots that radiate the atmosphere of a breaking point, disruption, but also efforts to deepen, fully feel and incarnate into an inscrutable local microcosm, that has taken in everything drawn from its surroundings and at the same time hasn’t lost any of its majesty.

Author of the text: Miroslava Urbanová

 

 

360° VIEW