Erik sa narodil v roku 1974 v Hnúšti-Likier. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéri profesora Jankoviča, profesora Fischera a na Akadémii výtvarných umení v Prahe u docenta Kokoliu. Dvakrát bol finalistom Ceny Oskára Čepana a patrí k málu slovenských umelcov, ktorí sa živia vlastnou tvorbou. Erik je považovaný za jednu z najvýraznejších osobností strednej generácie na domácej výtvarnej scéne. Aj napriek rôznym módnym vlnám ako „boom maľby“, „konceptualizované výskumy“, „postprodukcia“ zostal verný svojmu základnému prístupu k tvorbe, ktorý je stále rovnaký, rovnako priamočiary a bezstarostný. Spektrum jeho diel je skutočne rozmanité – prostredia, inštalácie, videá, objekty, maľby, kresby, grafiky i graffiti, ktoré napriek mnohosti nie sú žiadnymi komplikovanými špekuláciami ale výtvarnou transformáciou jeho záujmov, erudície, autobiografických zážitkov a až nutkavej tvorivosti. Známa je aj jeho séria sprejových malieb na baliacich papieroch, keď jedného rána po skateboardovej party našiel plný ateliér sprejov, a tak okrem príbehu prišiel aj k takej autorskej technike, ktorá prirodzene ponúka nezaťažený prístup k médiu. Jeho tvorba však nie je len o „spontánnom výbuchu nekontrolovanej tvorivosti“, nakoľko náhoda i temperament predstavujú súčasť kompozičného rozvrhu doladeného farebnou stránkou obrazu. Jeho diela sú výsledkom komunikácie autora s maľbou, čo cítiť vo všetkých smeroch tak kompozične ako aj v ich farebnosti. Ikonografia i jeho technika nesie silný autobiografický podtext. Napokon netreba opomenúť Erikov originálny zmysel pre humor, ktorým je sprevádzaná väčšina jeho diel. Erik je umelcom v pravom slova zmysle – on je ten, kto vyjde z lesa s novou sochou a možno aj s novým domácim miláčikom.
Erik was born in 1974 in Hnus-Likier. He studied at the Academy of Fine Arts in the studio of Professor Jankovic, Professor Fischer and at the Academy of Fine Arts in Prague, with Professor Kokolio. He was twice the finalist of the Oskar Čepan Prize and belongs to a few Slovak artists who live from their own works. Erik is considered one of the most distinguished middle-aged figures in the domestic art scene. In spite of various fashion waves such as “painting boom”, “conceptualized research”, “postproduction” he remained faithful to his basic approach to creation, which is still the same, equally direct and carefree.
The spectrum of his works is really varied – environments, installations, videos, objects, paintings, drawings, graphics and graffiti, which, despite their many complexities, there are no complicated speculation, but the art transformation of his interests, erudition, autobiographical experiences and even compelling creativity. His known series of spraying paintings on the wrapping paper after a skateboarding party, when he found studio full of sprays, and that lead him to his technique, which naturally offers unhindered access to the media. His work, however, is not only about a “spontaneous explosion of uncontrolled creativity”, since coincidence and temperament are part of a compositional schedule fine-tuned by the color page of the image. His works are the result of the author’s communication with painting, which can be felt both in composition and-in colors. Iconography and its technique bear a strong autobiographical subtext. Finally, Erik’s original sense of humor, which is accompanied by most of his works, should not be overlooked. Erik is an artist in the true sense of the word – he is the one who comes out of the forest with a new sculpture and possibly a new pet.